Scanner
Scanner je zariadenie, ktoré slúži k digitalizácia obrazu. Môžeme pomocou neho "preniesť" do počítača obrázky, fotky, text, akúkoľvek grafickú informáciu. Pracuje na princípe digitalizácie (prevodu na číselnú hodnotu) odtieňa farby na predlohe prechádzajúce pod snímacím prvkom. Scanery je možné rozdeliť podľa nasledujúcich kritérií:
• čiernobiely scanner: umožňuje snímať iba v odtieňoch sivej, farebné odtiene sú do nich prevedené
• farebný scanner: dovoľuje snímať nielen v odtieňoch šedi, ale aj vo farbách. Väčšina dnešných scannerov má možnosť snímať v TrueColor (tj 16.7 míľ farieb).
Pri skenovaní predlohy scanner pomaly osvetľuje a sníma (podobne ako napríklad kopírka) predlohu. Snímajú sa po radoch jednotlivé body, z ktorých sa výsledný obraz bude skladať (pretože sú tieto body veľmi malé, ľudské oko ich nedokáže rozlíšiť a výsledok vyzerá celistvo). Z toho vyplývajú dva základné parametre scannerov:
Farebná hĺbka
Farebná hĺbka sa udáva v bitoch (obyčajne býva 24b, 32b, 48b - viď slovníček. Udáva nám počet farieb - teda ako verne je scanner schopný zachytiť farby predlohy.
Rozlíšenie
Rozlíšenie je číslo, ktoré udáva hustotu obrazových bodov na jednotku plochy (dpi - dots pre inch - bodov na palec). Čím väčšie rozlíšenie, tým viac bodov bude na rovnakej ploche, tým budú body menšie a tým jemnejší a kvalitnejší dostaneme výsledný obraz. U bežných scannerov sa hodnoty pohybujú okolo 1200 - 2400 (4800) DPI.
Druhy
Okrem bežných stolných scannerov, ktoré sa pripájajú k počítaču cez USB port a zvládajú spracovať zvyčajne originál do formátu A4, existuje rad ďalších scannerov pre profesionálne, vysokokapacitné a iné využitie (scanovanie veľkoformátových predlôh, negatívov, ...).
ručné scanner: vyžaduje, aby používateľ pri snímaní predlohy sám pohyboval scannerom. Pri práci teda veľmi záleží na skúsenosti a zručnosti užívateľa, ktorý musí scannerom pohybovať rovnomerne, správnou rýchlosťou a rovno. Jedná sa o lacnejšie zariadenie, ktoré dáva menej kvalitný výsledok. Nevýhodou týchto scannerov býva tiež býva to, že väčšinou nedokážu obsiahnuť celú šírku strany formátu A4.
stolný scanner: zariadenie, ktoré samo pohybuje snímacím ramenom a vďaka tomu poskytuje podstatne lepší výsledok oproti ručnému scannera. Nevýhodou je jeho vyššia cena.
rozlíšenie:
počet bodov na palec, ktoré dokáže scanner rozlíšiť. U dnešných bežných scannerov sa pohybuje od 300 x 300 dpi až po 1200 x 1200 dpi. Pomocou softvérovej interpolácie je možné dosiahnuť rozlíšenie až 2400 x 2400 dpi. U profesionálnych scannerov je možné vidieť aj rozlíšenie 5000 x 5000 dpi. Scanner sa k počítaču pripája pomocou:
vlastné karty
SCSI rozhranie
sériového portu USB
Digitálne spracovanie obrazu
Pod pojmom digitálne spracovanie obrazu myslíme všetku manipuláciu s obrazmi v digitálnej podobe. Pre nezasvätených sa veľmi zjednodušene sa pokúsim vysvetliť o čo ide. Digitálny obraz je obraz, ktorý sa skladá z veľkého počtu obrazových bodov, tzv pixelov, usporiadaných v riadkoch a stĺpcoch. Každý obrazový bod má svoju farbu, ktorú možno popísať pomocou čísel. Pri farebných obrazov sa využíva princíp, že každý farebný odtieň možno získať zmiešaním troch základných farieb v určitom pomere: Červené (Red), zelenej (Green) a modrej (Blue). Tento model skladanie farieb sa nazýva RGB model. Pre neho platí, že zmiešaním všetkých troch farieb s plnou intenzitou získame bielu farbu. Intenzita jednotlivých farebných zložiek sa vyjadruje pomocou čísla. To je zvyčajne osembitové, tzn. v rozsahu 0-255. Znamená to, že každá zo zložiek môže nadobúdať dve na ôsmu, teda 256 rôznych hodnôt jasu. Pre tri základné farby potom máme celkom 256 * 256 * 256 čo je zhruba 16 777 216 odtieňov. To je viac než obvykle dokáže rozlíšiť ľudské oko, a preto sa takémuto obrazu hovorí True-Color Image (Obraz v pravých farbách). Niekedy aj tento rozsah farieb môže byť nedostatočné. Takým prípadom býva zvyčajne scanovanie obrazu pomocou skenera. Pri ňom sa robia s obrazom rôzne korekcie a 256 úrovní na každú zložku môže byť málo a môže dochádzať k strate informácie. Preto lepšie scanery produkujú obrazy s rozlíšením nie 8 ale 16 bitov na zložku, čo už dáva skutočne dostatočný rozsah aj pre to najnáročnejšie použitie. Teraz teda vieme, že každý obrazový bod je popísaný trojicou čísel, udávajúcich intenzity jednotlivých farebných zložiek. Celý obraz možno popísať súborom čísel, pričom každý z obrazových bodov je vyjadrený tak, ako bolo popísané vyššie. Súbor s digitálne zaznamenaným obrazom teda nie je nič iné, než veľká matica čísel, ktoré popisujú farbu v jednotlivých bodoch obrazu. S takto zaznamenaným obrazom možno vykonávať všetky bežné úpravy a navyše aj také, ktoré klasickou cestou realizovať nedá. Obraz je možné uložiť v mnohých rôznych formátoch. Tie majú zvyčajne za úlohu naviac nejakým spôsobom redukovať množstvo dát potrebných na opis obrazu. V tomto prípade ide o tzv komprimované obrazové súbory. Podľa typu kompresie je možné rozdeliť na bezstratové (po dekomprimácii získame obraz úplne zhodný s pôvodným) alebo na stratové (po dekmprimaci získame obraz veľmi podobný pôvodnému, pričom strata je zvyčajne volená taká, aby nebola rozpoznateľná). Tieto formáty sa stratovou kompresiou však nie sú vhodné pre časté otváranie (dekomprimácii) a ukladanie (novú komprimáciu) pretože opakovaním stratovej kompresie postupne klesá kvalita obrazu. Veľmi výhodné sú naopak pre prenos výsledného obrazu napr. po internete, pretože kompresný pomer je okolo 1:10 pri nepoznateľnej strate kvality. Existuje veľké množstvo rôznych formátov. Uvediem tu tie najpoužívanejšie, ktoré sú vhodné na ukladanie astrofotografiu (či fotografií všeobecne). Hrubo sú vyznačené tie úplne najbežnejšie, s ktorými dnes vie pracovať takmer každý program či zariadení. Odporúčam ich používať, ak svoje výtvory niekam nesiete alebo posielate.
Nekomprimované alebo s bezstratovú kompresiou: BMP, TIFF, PSD, PNG, GIF, PCX
Sa stratovou kompresiou: JPG, WI
Skenery sú zariadenia pre digitalizáciu textu a grafiky z tlačenej formy. Existujú skenery ručné, stolové (doskové), priechodzie. Ručným skenerom užívateľ prechádza po predlohe (tento typ je zastúpený hlavne čítačkou čiarových kódov), v doskovom skenera sa pohybuje čítacie zariadenie a predloha je v pokoji (takto vyzerá väčšina kopírok) a alebo pre automatické skenovanie veľkých objemov je skener priechodzia, kde papier je automaticky získaný zo zásobníka a je posunovaný pozdĺž čítacieho zariadenia. Typicky sa skener pripájal cez paralelný portLPT ale kvôli pomalosti sa prešlo na USB a SCSI. Existujú čiernobiele (256 odtieňov sivej) a farebné skenery (farebná hĺbka až 36bit = plnofarebná). Skenery možno podľa technológie rozdeliť na CCD a CIS. Princíp skenera je jednoduchý. Snímaná predloha je postupne nasvecovaním a odrazené svetlo je v snímacom prvku premenené na elektrické signály. U jednoprůchodových skenerov sa snímajú všetky farby naraz. U víceprůchodových sa farby snímajú zvlášť a môže dôjsť k nesprávnemu zloženiu obrazu. U technológie CCD (Charge Coupled Device) je skener osadený CCD polovodičovým svetlocitlivým čipom a svetlo je dodávané žiarivkou, svetlo sa prenášajú pomocou šošoviek a zrdcadel. Pred skenovaním sa musí lampa nahriať na správnu teplotu čo trvá okolo 30 sekúnd. U CIS..
