Reproduktory
Reproduktory sú elektro-akustické meniče. Mení elektrickú energiu na mechanickú energiu vo forme zvuku. Zvyčajne sa skladajú z membrány, pohonnej časti, a ďalších dielov. Určitým typom malých reproduktorov sú slúchadlá.
Delenie reproduktorov (je len orientačná) podľa spôsobu vyžarovania:
Priamo vyžarujúce - membrána je priamo naviazaná na prostredie, účinnosť je veľmi malá
Nepriamo vyžarujúce - medzi membránou a prostredím sú dané ďalšie akustické obvody, toto usporiadanie dosahuje vyššiu účinnosť
Podľa pohonu:
Elektrodynamické - Tento princíp pohonu je najbežnejší. Základom je cievka a permanentný magnet. Cievka sa pohybuje vo valcovej štrbine medzi pólovými nadstavcami magnetického obvodu. Princíp činnosti spočíva v pôsobení sily na vodič, ktorým preteká elektrický prúd v magnetickom poli. Sila sa prenáša na membránu a spôsobuje jej pohyb.
Elektromagnetické - Tento princíp sa dnes príliš nepoužíva. Základom je membrána, treba z tenkého železného plechu, ktorú priťahuje elektromagnet, ktorý pohybuje s membránou. Výhodou je jednoduchá konštrukcia, nevýhodou značné skreslenie a obmedzený frekvenčný rozsah.
Elektrostatické - Membrána z tenkej fólie s vodivou vrstvou býva umiestnená medzi dve pevné elektródy, zvyčajne v tvare sieťok. Reproduktor pracuje na princípe vzájomného priťahovanie a odpudzovanie elektricky nabitých dosiek. Podľa usporiadania a vzdialenosti elektród vyžaduje značne veľké prevádzkové a polarizačné napätie (stovky až tisíce Voltov). Na rovnakom princípe sa konštruujú aj vysoko kvalitné slúchadlá.
Piezoelektrické - Doštička z piezomateriálu je mechanicky spojená s vhodnou membránou, alebo tvorí membránu. Použitie je skôr pre lacné vysoko tónovej, alebo pre tlakové meniče aj pomerne veľkých výkonov (malé sirény apod). Ich nevýhodou je pomerne väčšie skreslenie. Výhodou je pomerne vysoká účinnosť, jednoduchá konštrukcia a nízka cena.
Plazmové - Tieto reproduktory nemajú membránu. Využíva sa zmien tlaku vzduchu, vyvolaných koronou alebo oblúkovým výbojom. Hoci je princíp poznám dlho a experimenty sa robili už okolo roku 1900, je použitie reproduktorov na tomto princípe veľmi okrajové. Medzi ďalšie typy pohonov patrí napr Pneumatické. Sú aj ďalšie fyzikálno možné princípy, ale tie sa pohybujú v rovine experimentov.
Podľa rozsahu kmitočtu:
Širokopásmové-bežne sa vyrábajú s kmitočtom 55 -13 500 Hz
Hlboko tónové - 20 - 1 500 Hz (nízkofrekvenčné), 35 - 5 000 Hz (bežné basy)
Stredo pásmové - 80 -1 200 Hz
Vysoko tónovej - 2 000 - 20 000 Hz a viac
Podľa využitia:
Domáce použitie - spotrebná elektronika, Hi-Fi sústavy
Vysoko kvalitný meniče - pre štúdiové monitory, Hi-End audio apod
Profesionálne použitie - výkonné PA systémy apod
Ozvučenie automobilov
Pre elektrické hudobné nástroje - špeciálne vyrábané reproduktory pre nástroje zvlášť el. gitary, basgitary, klávesové nástroje a pod
Reproduktory a reprosústavy pre prenos hovoreného slova - mestský rozhlas, sirény apod
Špeciálny - ozvučenie pod vodnou hladinou, pre vedecké pokusy, jednotky s veľkým výkonom, vojenské použitie a iné
Časti elektrodynamického reproduktora:
Kôš reproduktora - Kôš reproduktora je základnou nosnou konštrukciou reproduktora. Slúži pre řipevnění reproduktora do skrinky a zároveň nesie elektromagnetický obvod, závesy membrány a pripojovacie terminál. Konštrukcia koša musí byť čo najpevnejší a zároveň musia mať antirezonanční vlastnosti. V súčasnosti je väčšina vyrábaných reproduktorov s membránou a košom kruhového tvaru. Existujú aj reproduktory eliptické. Časté to bývalo u širokopásmových reproduktorov, zvlášť pre TV prijímače.
Magnetický obvod - Je to základná súčasť pohonu elektrodynamického reproduktora. Magnetické pole vo valcovej vzduchovej medzere medzi pólovými nástavcami je vybuzováno permanentným magnetom uloženým najčastejšie vo vonkajšom plášti magnetického obvodu. Magnety sa používajú najčastejšie feritové av poslednej dobe sa presadzujú neodymové magnety.
Kmitacia cievka - ďalšia podstatná častí pohonu elektrodynamického reproduktora. Najčastejšie to býva vinutia z izolovaného vodiča, navinutého na cievkové teleso, ktoré je spojené s membránou. Vinutie býva obvykle v dvoch vrstvách, u niektorých (najmä stredových a vysoko tónových reproduktorov) často len jedna vrstva, výnimočne 4 vrstvy (niektoré basové reproduktory). Na cievku, najmä u výkonných reproduktorov, sú kladené značné nároky. Musí znášať teploty vznikajúce pri vysokom zaťažení, byť tuhá, nesmie sa deformovať, pritom najmä u reproduktorov pre vysoké frekvencie musí mať čo najmenšiu hmotnosť.
Membrána - Tvar membrány basových a stredových reproduktorov je väčšinou kužeľový. U širokopásmových reproduktorov sa často používa ľahká pomocná membrána menšieho priemeru, ktorá je upevnená pred hlavnou membránou, a zlepšuje vyžarovanie vysokých kmitočtov. U výškových sa často používa tvar vrchlíka, alebo medzikružia.
Membrány sa vyrába z papiera, polypropylénu, kevlaru alebo uhlíkových vlákien spojených špeciálnou živicou či kovu (zlúčeniny titánu, hliník).
Vývody - Pre pripojenie k zdroju signálu sú reproduktory vybavené rôznymi svorkami. U lacných a miniatúrnych reproduktorov to bývajú jednoduchá spájkovacia oka. Kladná svorka býva označená zvyčajne červenou farbou alebo znamienkom +. Zmluvne platí, že pri privedení napätia súhlasné polarity sa membrána pohybuje dopredu. Vývody od samotnej kmitacej cievky k terminálom môžu byť ako vodičom, ktorým býva vinutá vlastné cievka, ale väčšinou je použitý iný vodič.
